Bozie prikazania alebo desatoro

     Co je to desatoro ? Kazdy si pod tymto pojmom predstavi nieco ine. Niekto si predstavi dve kamenne dosky, niekto zakon ktory bol pribity na kriz (alebo kol), niekto zase buracajuci Sinaj s Bozou pritomnostou. Ale urcite si kazdy z nas pod tym predstavime subor pravidiel podla ktorych by sme mali zit. No v kazdom pripade je to Bozi moralny zakon, ktory dal Boh cloveku na to, aby clovek mal nejaku normu, podla ktorej ked bude zit, bude moct byt stastny.
     Desatoro je jedna z troch veci, ktore pisal priamo sam Boh. (5.Moj 5,22) A to dava tymto prikazaniam mimoriadnu vahu a dolezitost. Uz len preto, ze ich napisanie Boh nezveril ziadnemu cloveku, ani Mojzisovi, ale sam (svojim prstom) ich napisal na dve kamenne dosky. A to dokonca aj ked Mojzis v hneve tieto dosky treskol o zem a rozbil ich, Boh bol ochotny sam napisat prikazania aj po druhy raz.
     Ako zdrojovy text [podobnost s programovanim cisto nahodna:-)] desatora som si zobral hned jeho prvy vyskyt v Biblii - v Exodus 20,2-17.
     Pri vysvetlovani stale musime mat na pameti, ze tieto prikazania dal ludom Boh, ktoreho mudrost je vysoko nad ludskou mudrostou a ktory dokonale vidi aj do takych problemov, do ktorych clovek nevidi az tak jasne. Este jedna vec je dolezita. Prikazania boli pisane priamo pre konkretnu situaciu izraelskeho naroda putujuceho po pusti z Egypta do zaslubenej zeme Kanaan. Ale moralne posolstvo obsiahnute v prikazaniach je nadcasove - tykajuce sa aj nas v dnesnej dobe. Mozno sa nam budu zdat niektore prikazania pre nas uz neaktualne - napriklad take druhe prikazanie: Kto z nas si dnes robi nejake doslovne sochy, aby sa im potom klanal a sluzil im ? Avsak kazde prikazanie aj nam, ludom v dnesnej modernej dobe chce dat nejaku myslienku. Moralna zaveznost prikazani je zjavna zo SZ i NZ pre vsetkych ludi.
     Ale uz prejdem na vec a postupne budem rozoberat jedno prikazanie za druhym. Prve styri prikazania sa tykaju vztahu cloveka k Bohu, ostatne potom hovoria o vztahu cloveka k ostatnym ludom - spomina sa o to vo versoch Marek 12,29-31 alebo Lukas 10,27: "Miluj Pana, svojho Boha z celeho srdca, z celej duse, celou silou i celym svojim rozumom a svojho blizneho miluj tak, ako milujes seba sameho."


I.

Ex 20,01   Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktory som ta vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov.
Ex 20,02   Nebudes mat inych bohov predo mnou.

     Ked niekto nieco vravi, tak sa patri, aby sa predstavil. Preto uplne na uvod sa nam Boh predstavuje "Ja som Hospodin..." aby jeho slova nadobudli este vecsiu vaznost. Najvyznamnejsia udalost ktora sa tykala izraelitov tej doby bol ich odchod z Egypta. Kazdy o tejto udalosti hovoril, kazdy nou zil. Boh im preto takto hovori, ze to je prave on, ktory to sposobil, ze je to prave On, ktory ich vyviedol z Egypta a ziadny iny. Preto Boh svoje predstavenie takto formuluje, pretoze toto najviac posobilo na vedomie izraelitov. Doslovny preklad z povodneho hebrejskeho textu znie: "Ja som JHVH, ktory sposobujem tvoje vyvadzanie z Egyptskej zeme." (To JHVH znamena Bozie meno, samohlasky sa zial nezachovali) Boh viedol, (sposoboval vyvadzanie) izraelskeho naroda z doslovneho Egypta, miesta docasneho pobytu do Kanaanu, jeho trvaleho bydliska ktore mu zaslubil. Podobne aj nas takto chce vyviest - Egypt tu symbolizuje nasu zem, plnu hriechu a "pohanskej modlosluzby". Kanaan tu symbolizuje ciel nasej viery - nebesku vlast.
     Ale podme k hlavnej myslienke tohto prikazania obsiahnutej vo versi 03. "Nebudes mat inych bohov predo mnou" mozme este inac povedat, ze toho praveho Hospodina dame na prve miesto vo svojom zivote. Nic nam nebude prednejsie. Napriklad ked niekto ma nejaku zalubu, ktorej holduje az tak usilovne, ze namiesto ziveho spolocenstva so svojim Stvoritelom v sviatocny den ide radsej konat tuto zalubu. Teda, bohmi (s malym B) sa nam nemusia stat len Zeus, Perun ale aj akakolvek cinnost alebo hmotna vec, ktorou sme ochotni sa zaoberat viac, nez svojim vztahom k tomu Bohu s velkym B.

II.

Ex 20,04   Neucinis si rytiny ani nijakej podoby tych veci, ktore su hore na nebi, ani tych ktore su dole na zemi, ani tych ktore su vo vodach pod zemou.
Ex 20,05   Nebudes sa im klanat ani im nebudes sluzit, lebo ja Hospodin, tvoj Boh, som silny Boh ziarlivy, ktory navstevujem nepravost na synoch do tretieho i stvrteho pokolenia tych, ktori ma nenavidia
Ex 20,06   a cinim milost tisicom tym ktori ma miluju a ostrihaju moje prikazania.

     Toto prikazanie velmi uzko suvisi s prvym - tyka sa najme nespravneho sposobu bohosluzby. Viete ako pohania robili bohosluzbu ? Vo vecsine pripadov si urobili nejake obrazy alebo sochy svojich bohov a potom tymto obrazom a socham vzdavali cest. Iste, boli si vedomi toho ze ten kus hliny, kovu alebo ineho materialu priamo nie je tym bohom, ale ho iba predstavuje. Polozme si otazku: Ako vyzera ten nas pravy, zivy JHVH ? Ani najvecsie, najsilnejsie, najfantastickejsie ludske vizie nedokazu obsiahnut jeho velkost. Preto jeho akekolvek zobrazenie clovekom znizuje jeho hodnotu, degraduje ho. Vela ludi sa vyhovara na to, ze toto vsetko vedia, ze tie sochy a obrazy im len pripominaju Boha a pomahaju pri budovani vztahu k nemu. Lenze hrozi tu velike nebezpecenstvo, pred ktorym nas Boh chce tymto prikazanim uchranit. Vdaka hriesnej prirodzenosti cloveka maju tito ludia sklon zobrazeniam Boha prejavovat rovnaku uctu ako voci samotnemu Bohu. Ved len skuste takemuto clovekovi zobrat tu jeho sochu a jednoducho ju rozbit. Urcite bude mat chut na vas vyskocit ako keby ste mu rozbili aj toho, koho mu vlasne tato socha mala pripominat.
     Skutocne jedine, co nas k Bohu moze naozaj priblizit, je sam Boh - v osobe Jezisa Krista. Akykolvek iny prostrednik, alebo jeho podobizen (nech uz je to clovek, zviera, alebo socha a nech je to s akymkolvek dobrym umyslom - priblizit sa k Bohu) nas v konecnom dosledku od Boha vzdaluje - znizuje sa nasa predstava o Panu Bohu a zle to vplyva na nas vztah dovery k Bohu.
     Teraz sa skusme pozriet na toto prikazanie z ineho pohladu. Samozrejme sa tu nezakazuje socharstvo, a umenie vobec. Vsimnite si trosku historicke pozadie - ako si izraelsky narod urobil zlate tela. Na tom zlatom telati, a na tom ako ho ludia obdivovali, nebolo este nic zle. Avsak zle bolo, preco ho urobili. Hriech spocival v ich pohnutkach. Oni si ho nedali Aronovi urobit preto, lebo mali umelecke citenie, ale preto, ze chceli konat podla vzoru modlosluzobneho Egypta, ze nim chceli nahradit Boha, a potom vzdavali tomuto nezivemu kusu kovu vecsiu uctu, ako pravemu zivemu Bohu.
     Nastastie (alebo lepsie povedane zial) v dnesnej dobe nas uz netrapi tak ocividny problem ze by sme sa klanali nejakej soche, ale viac nas trapia ovela skrytejsie problemy. Napriklad, vsetci vieme, ze peniaze by mali sluzit ludom. Avsak ked sa pozrieme na niektorych, nezda sa vam, ze skor ludia sluzia peniazom ? Alebo iny priklad - pitie a fajcenie. Vecsina ludi fajci a pije alkoholicke napoje najme preto, lebo proste nemaju silu, nedokazu prestat. Inymi slovami povedane, nie oni ovladaju svoje zlozvyky, ale tieto ich zlozvyky ovladaju tychto ludi - skratka, ludia namiesto toho aby vladli zlozvykom, sluzia im.

III.

Ex 20,07   Nevezmes mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Lebo Hospodin nenecha bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo.

     Vyklad ktory sa nam hned natiska na jazyk je prave ten, ze sa nemaju zbytocne vyslovovat Bozie mena a tituly. Ked sa pozorne zapocuvate do reci niektorych ludi, tak kazde tretie alebo stvrte slovo v ich reci je "PaneBoze..." alebo "JezisiKriste" a podobne... Iste, aj toto je spravny vyklad, nemalo by sa to. Avsak tento versik nam prinasa este ovela ovela hlbsie posolstvo.
     Samozrejme toto prikazanie nam chce povedat, aby sme Bozie meno nepouzivali ani pri nejakych nevhodnych obradoch - napriklad ciernej magie (lenze, ked sa to tak vezme, cierna magia a zaklinanie je v rozpore aj s prvym a druhym prikazanim). Dalej aby sme voci tomuto Boziemu menu a najme k jeho nositelovi mali uctu a nevyslovovali ho len tak ledabolo bez rozmyslania. Konkretne tuto uctu Zidia dohnali do takeho extremu, ze toto meno vobec nevyslovovali a kedze v hebrejskych textoch nepisali samohlasky, tak sa nam z tohto mena dochovali len spoluhlasky (to je to JHVH).
     Ale teraz sa pozrime, aku ulohu mali v Biblii mena. Meno vzdy vyjadrovalo charakter a osobnost nositela. Tiez aj pojem "v mene" znamenal nieco viac. Ked sa nieco robilo "v mene" niekoho, znamenalo to, ako keby to robil ten dotycny sam. Preto mozno povedat, ze taky krestan je clovek, ktoreho ulohou je aj reprezentovat Boha tu na zemi a predstavovat ho inym. Prenesene mozno povedat, ze nesie na sebe Jeho meno.
     No a taky clovek, ktory sice akoze nesie meno Hospodina na sebe, formalne je krestanom, avsak svojim zivotom dokazuje skor opak, tak potom vlastne nadarmo nosi na sebe nalepku "krestan" a nereprezentuje Boha tak, ako by si to Boh zelal. A prave aj pred tymto nas vystriha toto prikazanie.
     Este jedno podobenstvo zo sucasnosti. Ked sa povie: "V mene zakona vas zatykam!" znamena to ze zatykajuci mysli nejaky nadpis, ktorym je zakon pomenovamy ? Nie. Tu sa mysli podstata zakona, jeho charakter - to ze ulohou zakona je chranit nase prava, nas majetok a nas zivot.
     Skocme na chvilku este do Matusa 6:9 - zaciatok modlitby "Otce nas". Pise sa tu: "...posvet sa tvoje meno..." Znamena to azda, ze sa ma posvetit tych tych zopar pismen, z ktorych sa nam zachovalo JHVH ? (Niektori tvrdia, ze so samohlaskami by to malo byt JAHVE[H], ini zase ze JEHOVA[H]). Nevravim (nepisem) ze nie, ale hlavny vyznam tejto casti Jezisej modlitby by sa dal vyjadrit ako "posvet sa tvoj charakter" alebo "nech sa tvoje meno, tvoj image (mienka inych o tebe) ocisti pred celym vesmirom, aby zase cely vesmir videl, ze ty si Boh lasky a naozaj chces celemu stvorenstvu len dobro".

IV.

Ex 20,08   Pametaj na den soboty, aby si ho svetil.
Ex 20,09   Sest dni budes pracovat a robit akekolvek svoje dielo.
Ex 20,10   Ale siedmy den je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudes robit nijakeho diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcera, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovedo ani tvoj pohostin, ktory je v tvojich branach.
Ex 20,11   Lebo sest dni cinil Hospodin nebesia a zem, more a vsetko co je v nich a odpocinul siedmeho dna. Preto pozehnal Hospodin den soboty a posvetil ho.

     Vsimnite si, ze toto je prve prikazanie, ktore je vyjadrene pozitivnou formou. A zaroven je to aj prve prikazanie a jedine prikazanie, ktore hned obsahuje aj vysvetlenie. Pise sa tu, ze v sobotu, ked uz bolo stvoritelske dielo hotove, Boh odpocival, nekonal uz svoje stvoritelske dielo, ale bol so svojimi dietatkami - Adamom a Evou. Sobota je teda akysi pametnik stvorenia postaveny v case - akesi znamenie medzi Bohom a jeho ludom na vecne veky (2.Moj 31,12-18 ; Ez 20,20)
     V prvm prikazani sa Boh predstavuje inzraelskemu narodu ze to je prave On, ktory im dava vsetky tieto prikazania. Predstavuje sa na zaklade jednej konkrentnej, pre izraelitov vtedy najvyznamnejsie udalosti - vyjdenia z Egypta. V tomto prikazani sa predstavuje ovela globalnejsie, svoje predstavenie este dalej specifikuje - ukazuje, ze On je stvoritelom sveta, a je to preto prave On ktory ma pravo davat zakony a normy spravania sa.
     Vsimnime si este ze sobota bola vlastne uplne prvy den, ktory prezili Adam a Eva cely - a zrovna to bol prave ten siedmy den, den ktory sa mozeme radovat a oddat sa Bohu. Toto svedci o nekonecnej Bozej laske. Boh si rozplanoval stvorenie sveta tak, ze ked stvoril vrchol stvorenia - cloveka, tak hned dalsi den cely stravil s nim v tom najussom spolocenstve.
     V druhej knihe Mojzisovej 16,10-31 mame jeden nadherny priklad toho, ako Boh ludom pripomina tento svoj pametnik stvorenia. Ked izraelsky narod putoval po pusti, Hospodin ho zivil mannou. Ludia kazde rano nachadzali na zemi napadanu mannu, ktoru zbierali a potom v ten den jedli. Ak si niekto nazbieral tolko, ze mu zvysilo aj na druhy den, tak to mohol rovno zahodit, lebo do druheho dna sa to uz stihlo pokazit. Avsak Boh tu cini velmi zvlastny zazrak: piatok, den pripravy, napadalo dvojnasobne mnozstvo manny, ludia si mohli nazbierat dva krat viac, a tato manna z piatku im vydrzala aj celu sobotu, nepokazila sa. Potom v sobotu manna nepadala, takze ked ju aj niekto siel zbierat, nic nenasiel.
     Zastavme sa trosku pri slovicku "posvetit". Co to chce povedat ? Povodny vyznam tohto slovka "svety" znamena "oddeleny od sveta", "nepatriaci svetu". Boh preto tento den oddelil od ostatnych, vyhradil ho, aby v tento den clovek nemusel robit kazdodennu pracu, ale mohol mat zive spolocenstvo s Bohom - aby mal cas na motlidbu. na studium Biblie, na uvazovanie nad Bozim slovom...skratka aby Boha spoznaval a aby si rozvijal svoj vztah s nim. Marek 2,27: "Sobota bola predsa ustanovena pre dobro cloveka, a nie clovek pre sobotu."
     Prikladom zachovavania soboty nam mozu ist Jezis Kristus, apostol Pavol a mnohi dalsi (Mar 1,21; Mar 6,2; Luk 23,56; Sk 13,27.42; Sk 13,42-44; Sk 15,21; Sk 17,2; Sk 18,4) Ale najkrajsi priklad odpocivania v sobotu nam predsa len dal sam Jezis: Ako Boh po dokonceni stvorenia odpocinul siedmeho dna v sobotu, tak Bozim zasahom boli udalosti riadene tak, aby aj Jezis po ukrizovani, ktore bolo v piatok, mohol odpocivat v sobotu, tohto siedmeho dna, v hrobe. Dokonca aj po svojom zmrtvychvstani Jezis odpocival v sobotu - v tento den nekonal svoje evanielizacne dielo na zemi. Niekolko tyzdnov sa este ludom ukazoval, ale vzdy az sobotu vecer po zapade slnka, ked uz vlastne bola nedela. (Podla zidovskeho zvyku sa den zacina a konci vecerom, zapadom slnka)
     No nie je to nadherne ? Podobne aj my by sme si mali zariadit veci tak, aby sme sa v sobotu nemuseli nahanat za kazdodennymi povinostami. (Ak to nezvladame sami vo vlasnej sile, skusme poprosit Pana.) Pan nam vravi: Pod, oddychni si, zanechaj za sebou svetske starosti ktore prezivas pocas celych siestich dni, pod, dnes som tu pre Teba, dnes prichadzam k tebe na navstevu dnes sa ti chcem venovat, dnes ti chcem dat zvlastne pozehnanie, na ake pocas tyzdna nemas cas... Nie je to uzasne, ze sa mozeme takto mimoriadne stretnut, ze mozeme mat 'rande' s niekym, kto nas naozaj miluje, ma o nas zaujem, tesi sa na nas, a kto je zaroven panom celeho vesmiru ?
     V pripade ze prijmeme pozvanie na toto rande a budeme si ctit sobotu, tento Pan celeho vesmiru nam dava nadherne zaslubenie: "...vtedy budes mat rozkos v Hospodinovi, a dam ta vozit po vysokych miestach zeme a budem ta krmit dedicstvom Jakoba, tvojho otca..." (Iz 58,13-14).
     Viete co je na tom zaujimave ? Keby Boh urcil nejake konkretne miesto, tak by niektori ludia museli viac cestovat ako ini a mali by to tazsie. Avsak Boh vo svojej genialnej mudrosti ustanovil prave cas, lebo cas plynie (objektivne) pre kazdeho rovnako a nikto sa nemoze stazovat, ze je blizsie alebo dalej od tohto pametnika stvorenia.

V.

Ex 20,12   Cti svojho otca i svoju mat, aby sa predlzili tvoje dni na zemi, ktoru ti da Hospodin, tvoj Boh.

     Vsimnite si, ze toto je prve prikazanie so zaslubenim. Rodicia su ti, ktorych Boh poveril ulohou aby nas priviedli na svet, vychovali, postarali sa o nase hmotne i duchovne potreby v case, ked to este sami nie sme schopni urobit. Preto im pravom patri nasa vdaka a ucta.
     Opet sa prenesme do starodavneho Izraela, do doby Mojzisa. Vtedy neexistovali ziadne domovy dochodcov, ani starobince, a ani nic take ako dochodok. Skutocne jedini, ktori sa mohli postarat o starsich ludi, boli ich deti (pripadne ich najblizsi priatelia, ale to bol zriedkavejsi pripad).
     Avsak toto prikazanie je aj pre nas rovnako aktualne. Ved ako si niekto moze ctit Boha, nebeskeho Otecka, ked si nevie ctit svojho pozemskeho ? Obcas sa stane, ze ten pozemsky otecko nie je zrovna idealny, ze urobi nejake tie mensie ci vecsie chybicky vo vychove, ale je to nas rodic, a rodicovska ucta mu aj napriek tomu pravom patri.
     Toto prikazanie mozno zovseobecnit na akukolvek autoritu. Vravi nam, aby sme si vazili svojich nadriadenych, ale aj svojich podriadenych, lebo vsetci sme Bozie deti a Jezis za nas vsetkych zaplatil.

VI.

Ex 20,13   Nezabijes !

     Hned prve co nas napadne, je vrazda. Iste, hlavnym vyznamom tohto prikazania je aby sme si vazili zivot. Zivot je Bozi dar, ktory nam dal Boh, a preto Boh jediny ho ma pravo zase zobrat. Toto sa samozrejme tyka aj nasho vlastneho zivota. Sebevrazda je navyse o to horsia, ze clovek vtedy zvecsa uz nestihne olutovat svoj cin a chciet sa napravit.
     No tyka sa toto prikazanie len mojho snazenia, aby bolo na Zemi o jedneho ziveho tvora menej ? Isteze nie. Ved zabit mozno nielen zivu bytost, ale aj myslienku, zabit mozno cas, zabijat alebo nicit mozno vztahy. Casu mame malo, a Boh si praje, aby sme tu trosku co najlepsie vyuzili. Aby sme ho len tak nezabijali nicnerobenim, alebo niecim neuzitocnym. A ako napriklad mozno zabit vztah ? Vsetko co koname a hovorime posobi na ludi v nasom okoli. Ale predovsetkym (aj s nasim myslenim) to posobi spetne na nas samych. Ked niekomu vynadam (napriklad "Ty si ale debil") alebo poviem cokolvek urazlive, tak to vo mne nenapadne narusuje moj vztah k dotycnemu. A aky mozem mat vztah k Bohu, ked sa takto spravam k jeho dietatku ?
     Zabit mozno aj lasku v manzelskom partnerovi neverou. Na tento problem sa blizsie pozrieme v nasledujucom prikazani.

VII.

Ex 20,14   Nezosmilnis !

     Toto je hadam naznamejsie prikazanie zo vsetkych. Raz darmo, vo vecsine ludoch je zakorenena predstava, ze toto prikazanie sa tyka toho ked niekto ma "bocak" a tym podvadza svojho pravoplatneho manzelskeho partnera. Tato predstava je sice spravna (aj tento konkretny pripad je zahrnuty v tomto prikazani), ale neuplna. Smilnit (alebo cudzolozit) znamena mat akykolvek necestny a neprirodzeny pomer s kymkolvek. Tiez aj vsetky tie sexualne uchylky ako zoo-, pedo-, nekro-filia mozno nazvat smilstvom. Aj ked sa niekto rozvedie so svojim manzelskym partnerom z priciny inej ako cudzolozstvo partnera a vezme si ineho partnera, tiez cudzolozi (Matus 19,9). Teraz mozno asi niektori nebudete s nasledovnym nazorom moc suhlasit, ale podla Biblie je aj predmanzelsky sex smilstvom.
     Avsak toto prikazanie ma aj hlbsi vyznam ako len v oblasti sexualnych vztahov. Slovo smilnit sa v Biblii pouziva aj v obraznom duchovnom vyzname. Napriklad Zjavenie 17,2: "Pod, ukazem ti sud nad neviestkou... s ktorou smilnili krali zeme a obyvatelia sa opijali vinom jej nemravnosti." Nas milujuci Boh nas ma rad a chce, aby sme aj my jemu doverovali, aby sme ho aj my milovali. Lenze mnohi ludia si vytvorili inych "bohov", ktorych miluju viac ako toho nasho praveho ziveho Otecka. A prave toto Biblia tiez nazyva smilstvom.
     A este cosi zo sexualnej oblasti: Smilstvo je aj to, ked chlapec zvedie (alebo znasilni) dievca a oberie, okradne ju tym o panenstvo. Ale o kradnuti bude cosi v nasledujucom prikazani.

VIII.

Ex 20,15   Neukradnes !

     Kradnutie mozno charakterizovat ako protipravna zmena vlastnictva nejakeho konkretneho majetku (vecsinou presun do nasho vlastnictva).
     Kazdy vie, ze kradnut sa nema. Boh to vie samozrejme tiez. Preto zaradil medzi prikazania aj take, ktorych ulohou je chranit majetok. Co vsetko mozno ukradnut ? Kradnut mozno hmotny majetok, ale aj nehmotne hodnoty - myslienky, napady, informacie. Ukradnut mozno cas, mladost, nadej... Je toho skutocne vela, coho sa priamo tyka toto prikazanie.
     Ukradnut pre seba a pre svoje kazdodenne povinnosti si mozeme napriklad cast siedmeho sviatocneho dna, ktory nam Boh dal nato aby sme si od tychto povinnosti oddychli a mohli ho lepsie spoznavat.
     Ukradnut sa da aj dobra povest, ale o tom az v nasleducom prikazani.

IX.

Ex 20,16   Nepovies na svojho blizneho falosneho svedectva !

     Hned prve, co cloveka napadne, je "Neoklames !". Hned nas napadne situacia, ze ked sa od nas vyzaduje nejaka informacia, svedectvo na sude, tak by sa nemalo klamat. Co vlastne znamena pojem "klamat" ? Znamena to informovat danu osobu tak, aby si myslela, pripadne aby bola presvedcena o niecom, co nezodpoveda skutocnosti, alebo aspon mojmu presvedceniu. Teda vlastne aj mlcanie moze byt za urcitych okolnosti klamanie.
     Viete ako sa zacal prvy hriech v nebi ? Viete, co zacal vtedy satan robit ? Rozbehol veliku "suskandu", zacal tajne, posepky ohovarat Boha, ze Boh vobec nie je sama laska, ze vobec nechce inym dobre, ze je to kruty despota ktory najmensi prejav nevole tresta... No proste hrozne a priserne klamstvo.
     Preto Boh zaradil do svojho mravneho zakona aj nieco o klamstve. Pretoze prave Boh najlepsie vie, ze klebetami stratena dobra povest sa naprava velmi tazko, ak sa vobec da napravit.

X.

Ex 20,17   Nepoziadas domu svojho blizneho ! Nepoziadas zeny svojho blizneho ani jeho sluhu ani jeho dievky ani jeho vola ani jeho osla ani nicoho, co je tvojho blizneho !

     Viete co to znamena "nepoziadas" ? No skuste mi povedat, co je na tom zle, ak skocim za susedovym sluhom a poziadam ho ci by mi pozival metlu ? Alebo iny priklad. Paci sa mi dievka [tu myslim nie jeho manzelku, ale dceru alebo sluzku] mojho priatela. A chcel by som si ju zobrat za zenu. Vari nemozem zajst za nou s tym, ze ju chcem poziadat o ruku ? Iste vsetci citime, ze tu nejde celkom o taketo poziadanie.
     Cielom tohto prikazania je chranit nase pohnutky. Slovo "nepoziadas" by sa tu dalo inac povedat ako "nebudes zavidiet" alebo "si spokojny s tym, co mas". Velmi vela nestastia vznika prave preto, lebo clovek nieco u ineho vidi, zacne po tom chorobne tuzit a povie si ze to musi ziskat za akukolvek cenu. Prave pred tymto nas chrani posledne prikazanie. Ako keby nam chcelo povedat: Maj pod kontrolou svoje naroky, svoje chcenie a nedovol, aby ta ovladla chamtivost a sebectvo.


     Vsimnite si jednu velmi zaujimavu vec - Matus 5,27-28: "Kto sa len pozrie na zenu s umyslom scudzolozit, uz sa dopustil hriechu cudzolozstva." Hresit, teda porusovat mravny zakon dany Bohom, mozno na dvoch urovniach: myslienkovej a skutkovej. Skutky su cosi viditelne, mozno ich nazvat vonkajsim prejavom nasho spravania sa. Druhi ludia ich vidia (pocuju) a podla toho nas posudzuju. Preto si mnohi ludia myslia, ze staci ak budu dodrziavat prikazania navonok, skutkami. Prave takymto ludom bol urceny Jezisov odkaz v Matusovi 5,28.
     Plati tu jedno pravidlo - Skutky, ktore koname, su vysledkom, produktom nasho myslenia. Preto Boh vo svojej laske k nam chce, aby sme si jeho mravny zakon zapisali do srdca, do nasich myslienok, aby sme prikazania dodrziavali na urovni myslienok. Ak totiz Boziemu mravnemu zakonu obsiahnutemu v prikazaniach podriadime nase myslienky, nase pohnutky, automaticky sa to prejavi aj na nasich skutkoch tym najnadhernejsim sposobom.
     Farizeji a zakonnici, ktorym Jezis vytykal ze su ako obielene hroby plne hniloby, si mysleli, ze cim uzkostlivejsie budu dodrziavat zakon, tym budu v Bozich ociach lepsi a milsi (zial, mnohe nabozenstva to dodnes vravia - aj ked casto len nepriamo). Omyl tito ludi (Rim 10,2-3) spociva v ich nazore, ze prave dodrziavanie zakona, to, aki budu dobri, ich ocisti od hriechu. Lenze zakonom nebol a nebude nikto spaseny (Gal 3,11).
     Co je to vlastne zakon ? Co su to prikazania ? Naco nam to vuobec je ? Zakon mozno prirovnat k zrkadlu, ktore nam odhaluje, aki sme spinavi, aki sme vlastne umazani od hriechu (Rim 7,7). No a co urobi clovek, ked vidi v zrkadle ze je spinavy ? No predsa pusti vodu, vezme mydlo a ide sa umyt. Cielom zakona je nam poskytnut informaciu o tom ako a kde sme sa uspinili, biblickymi slovami povedane "skrze zakon poznanie hriechu" (Rim 3,20). Co je naplnenim ucelu, cielu tohto zrkadla ? Cielom zakona je ukazat na Jezisa Krista (Rim 10,4). Slovicko "telos" ktore je tu pouzite v tomto versi, znamena koniec, ciel, naplnenie. V tomto versi neznamena ukoncenie, zacatie neexistencie. Podobne, aj cielom (nie doslovnym koncom existencie) zrkadla je nam pripomenut, aby sme zhanali mydlo a vodu, ak chceme byt zase cisti.
     No a co je tou vodou a mydlom ? Je to Jezis Kristus (Rim 10,4), jeho vykupna obet na krizi, jeho ponuka odpustenia hriechov, ponuka milosti. Mimovolne ma tu teraz napadlo take prirovnanie ze mydlo by mohlo prestavovat Jezisovo telo, voda zase jeho krv. A uz nemame daleko k svetemu prijimaniu, kedy sme ocistovani krvou a telom nasho Pana :-)
     Co sa deje potom, ked vyzname, ze predsa len tie 'cistiace prostriedky' potrebujeme, ked vezmeme toto mydlo a vodu, ked prijimame ocistujucu funkciu Panovej krvi do nasho zivota, ked prijimame od Jezisa odpustenie hriechov ? Vsimnime si ako sa Jezis sprava k smilnici. Videl, ze svojho zleho cinu lutuje, ze ju to mrzi. Preto jej hovori: "Neodsudzujem ta. Chod, a nehres viac." Pre nas je momentalne dolezite to "nehres viac" - Jezis nas tymto privadza spet k zakonu, ukazuje nam aki by sme mali byt. A co je este dolezitejsie - vie, ze sami vo vlastnej sile to nedokazeme (asi ako umyvanie sa bez mydla a vody) a preto nam sam dava silu, dokonca by sa dalo povedat ze sam seba dava (a to duchovne - v posobemi Sveteho Ducha a aj doslovne - v obeti na krizi), dava nam toto mydlo a vodu, aby sme nemuseli ostat spinavi od hriechu.


     Kto z vas videl povodny, originalny hebrejsky text prikazani ? Najzaujimavejsie na nom je to, ze prikazania tam nie su pisane formou zakazov [Neucinis, nezabijes, neukradnes, nebudes zavidiet...] a ani formou prikazov [Pametaj, Cti si...] ale vsetky dolezite slovesa su vyjadrene v pritomnom priebehovom tvare a v oznamovacom sposobe [necinis si rytiny, pametas na siedmy den, nesmilnis...] Teda preklady Biblie, kde nie je tento priebehovy tvar, nie su celkom presne.
     Ale co tym vlastne chcem naznacit ? Boh nam ako svojim milovanym bytostiam nedava spustu zakazov a prikazov, ale akusi charaktreristiku, aki by sme mali byt. (Ci taki sme, to je uz druhy, nas problem) No nie je to uzasne ? Ja aj v tomto vidim kusok Bozej lasky.


     No a na zaver by som si dovolil este napisat taky maximalne strucny prierez prikazaniami:

01.  Boh na prvom mieste v zivote vobec
02.  Boh na prvom mieste v uctievani
03.  Boh na prvom mieste v ucte
04.  Boh na prvom mieste v case
05.  Ochrana autority
06.  Ochrana zivota
07.  Ochrana rodiny
08.  Ochrana majetku
09.  Ochrana povesti
10.  Ochrana pohnutok


     Tak, a teraz este zopar poznamok. Ono nikde v Biblii nie je napisane, ze prikazani je skutocne presne 10. Desatoro sa to vlastne vola preto, lebo ked si to clovek tak logicky rozdeli, tak tam mozno rozoznat prave desat takych hlavnych myslienok.
     A tiez ani z cislovania versov sa v ziadnom pripade neda usudzovat, ze by ich malo byt 15. Totiz povodny text vobec nebol deleny na verse alebo kapitoly, toto delenie sa urobilo az ovela neskor. Ked v roku 1228 cestoval isty pan Langton na ceste z Pariza do Lyonu, tak cestou porozdeloval cely text na kapitoly. Robil za jazdy na koni, takze obcas sa mu ruka posmykla a sem-tam nieco rozdelil nie moc vhodne. Napriklad vsimnime si Zjavenie 12,18. Tento versik by mal skor patrit na zaciatok 13.kapitoly. Jednotlive kapitoly potom rozdelil na versiky v 17.storoci isty pan menom Stefan.


     Verim, ze tento textik vam bude pozehnanim a obohati vas o vela novych zaujimavych myslienok. Ak by ste chceli cokolvek vediet este podrobnejsie, alebo o niecom podiskutovat, kludne sa na mna obratte, budem velmi rad.