Kazdy clovek, ktory sa seriozne zaobera pracou na pocitaci, raz zatuzi po moznosti dostat vysledky svojej prace na papier. Ani ja som nebol vynimkou. A tak som sa zacal obzerat po nejakej tlaciarni. Kedze penazi som vela nemal, hladal som nejaku lacnu. Ked nasa TESLA zacala vyrabat tlaciaren BT-100 a v obchode stala 1500,- Kcs, rozhodol som sa pre nu. Je to sice velmi jednoducha ihlickova tlaciaren s jednou (slovom 1 !) ihlickou, tlaciaca az (!) 4 znaky za sekundu, ale za tu cenu to v tej dobe (roky 1988-1989) bolo celkom vyhovujuce. A dodavala sa k nej aj kazeta s jednoduchym obsluznym programom pre tlac textu z basicu (LPRINT) a tlac obrazovky (hardcopy). Ked sa neskor vo vypredaji objavila uz normalnejsia a serioznejsia 9-ihlickova tlaciaren NL-2805 s klasickym LPT a COM rozhranim za priblizne 2900 Kcs, tak som si kupil aj tuto tlaciaren. (Stare zlate casy ked sa este platilo pomocou Kcs... Uz aby vsade bolo iba Euro !)
   K tlaciarni NL-2805 sice neboli ziadne obsluzne programy pre ZX Spektrum (len tusim nejaky jednoduchy rezident pre PeC), avsak vzhladom na to ze mala standartne LPT a v k nej dodavanej prirucke bola cela komunikacia so vsetkymi riadiacimi kodmi velmi dobre popisana, nebol pre mna problem si nejake obsluzne programy spravit.
   A nebol by som to ja, keby som sa v obsluznych programoch, dodavanych k tlaciarni BT-100, nezacal hned vrtat a skumat co sa to tam vlastne robi a ako sa to tam robi. Ked som sa naucil tuto tlaciaren plne ovladat, naprogramoval som si utilitku BS hard BT100 pre tlac obrazoviek (hardcopy). Okrem standardej kopie obrazovky vedela tlacit aj dvojnasobne a trojnasobne zvecenie, pricom trojnasobne zvecsenie vedelo previest farby do osmych urovni sedej farby. Potom som spravil aj tlacovy program BS tlac BT100 ktory bol urceny pre tlac textov z Taswordu BCS. Tento program je zaujimavy tym ze umoznuje volbu roznych typov tlace a tym rozumneho kompromisu medzi kvalitou a rychlostou tlace. Vsetky moznosti ukazuje posledny obrazok uplne dole.
   Taktiez som nainstaloval podporu BT100 do roznych programov. Napriklad do Tape code 3.2, MRS a tiez aj do programu Shadow Printer ktory urobil moj kamarat a kolega Ing. Martin Kubecka.
   Vecsinu programov pre BT-100 som potom prerobil aj pre tlaciaren NL-2805. Tak vznikli BS tlac NL2805 pre tlac textov z Taswordu BCS a BS hard NL2805 pre tlac obrazoviek. Tento program pre tlac obrazoviek som este vylepsil, takze okrem tlaci 3x3 s osmimi odtienmi sedi mozete vytlacit monochromaticku kopiu obrazovky lubovolneho rozmeru, pricom to nemusi byt len podla pixelov, ale mozete si aj sami rozhodnut, ktore farby sa vytlacia na cierno a ktore na bielo. Ak sa zvecsena obrazovka nevojde cela naraz na jeden papier A4, mozete si graficky posuvanim okienka urcit vyrez, ktory sa ma vytlacit.
   Ale este sa vratim k tlaciarni BT-100. Tato jednoducha jednoihlickova tlaciaren je zvlastna tym, ze priamo na sebe nema ziadnu riadiacu elektroniku, ale vsetky pohyby vozika s ihlou, posun papiera a pritlak ihly na papier riadi priamo ZX Spektrum cez styri vystupne bity paralelneho portu. Vsetky pohyby su spetne snimane a sychronizovane cez styri fotobunky ktorych vystupy sa zase cez styri vstupne bity paralelneho portu prenasaju do ZX Spektra.
   A samozrejme by som to zase nebol ja, keby som nezacal experimentovat a skumat vsetky moznosti softweroveho ovladania tlaciarne. Takymto sposobom sa mi podarilo vyvinut technologiu tlace az 512 bodov na sirku, co umoznovalo tlacit dvakrat zvecsenu kopiu obrazovky normalne nalezato, alebo poctivych 64 znakov na riadok pricom znaky boli 8 bodov siroke.
   Zaujimavym fenomenom tlaciarne BT-100, danym softwerovym ovladanim, je kolmost tlace. Suvisi to z obojsmernou tlacou, kedy sa pri pohybe vozika vpravo tlaci jeden bodovy riadok a pri pohybe nazad druhy bodovy riadok. Staci male zavahanie, alebo zle zosynchronizovanie, alebo vytahane lanka pohybujuce vozikom v tlaciarni, a druhy riadok je voci prvemu malinko posunuty do strany. A tak vznikla tzv. konstanta kolmosti. A vymyslel som ich pre istotu hned dve - hruba a jemna. Hruba konstatna nastavovala posun o cele body a jedna potom sluzila na jemne doladenie kolmosti v ramci jedneho bodu. Navyse pri technologi tlace 512 bodov na riadok sa povodny system zosynchronizovania riadkov pouzity v originalnych rutinkach dodavanych k BT-100 nedal pouzit, preto tu boli konstanty kolmosti uz absolutna nevyhnutnost.
   Dalsia zaujimava vlastnost ktoru sa mi na BT100 podarilo dosiahnut, je dvojnasobna hustota bodov po osi X. Vymyslel som aj velmi jednoduchu technologiu pre dosiahnutie dvojnasobnej hustoty po osi Y, ale vzhladom na to ze tu uz bola nutna malinka hardwerova uprava, som sa jej z praktickeho hladiska uz nevenoval. Spojenie technologie 512 bodov po X spolu s dvojitou hustotou po X mi umoznila dosiahnut po osi X az 1024 bodov, co umoznovalo tlacit az 128 znakov v rastri 8x8 bodov v jednom riadku ! Roztiahnutim klasickeho znaku 8x8 na 16x8 pri pouziti 1024 bodov po X bola tlac mimoriadne kvalitna, a tak som tento sposob tlace nazval NLQ (Near Letter Quality). Takze, vsetci majitelia BT100, odteraz mozete kludne hlasat, ze vasa tlaciaren zvlada aj NLQ pismo ... :-)))
   Nasledujuci obrazok ukazuje malinku ukazku roznych sposobov tlace textov na BT100 programom BS tlac BT100. Tuknutim na obrazok sa tento obrazok ukaze zvecseny (330 kB JPG skenovane v 400 DPI) takze na nom dobre uvidite vsetky detaily.