Ako dobro zvitazilo nad zlom

     Postavy vystupujuce v tomto pribehu vobec nie su vymyslene a ich akakolvek podobnost s realne zijucimi osobami je cisto zamerna:-))

     Kde bolo tam bolo, bolo raz jedna krajina, ktoru mudro a spravodlivo spravoval jeden dobry a mily panovnik - jeho velicenstvo kral Bohuslav. Poddani ho mali velmi radi a doverovali mu. Tento kral mal syna - princa Jozefa, ktory mu v jeho praci ochotne pomahal a u poddanych bol tiez oblubeny. V kralovskom palaci zil aj jeden radca, ktoreho meno bolo Stanislav. Tento Stano bol velmi uceny a mudry, svoje povinnosti si vykonaval velmi mudro a svedomite a bol preto medzi ludmi tiez oblubeny. Vsetci ludia v tejto krajine sa mali radi, navzajom si pomahali, skratka vobec nepoznali co je to zlo.
     Raz, jedneho dna si radca Stano pomyslel: "Uz dlhe roky sluzim kralovi, velmi dobre poznam jeho kralovstvo, a veru by som tomuto kralovstvu vedel vladnut o nic horsie ako sam kral, a vobec, co KEBY SOM _JA_ BOL KRALOM ?" Nikto nevie, kde sa v radcovej mysli zrodila takato myslienka, ale iste je, ze tato mysienka celkom opantala radcovo myslenie. Stanovo srdce opantala pycha a tuzba po moci a zacal tuzit iba po jedinom - ako sa kralovi vyrovnat. A tak radca Stano rozmyslal, co a ako spravit aby mohol vladnut on. Priamo a otvorene krala Bohuslava z tronu zvrhnut nemohol, lebo to by bolo prilis napadne a tiez aj preto, lebo na to jeho sily nestacili.
     A tak nas mily Stano zvolil inu, tu najpodlejsiu taktiku. Vsade, kde sa len objavil, krala tajne ohovaral - vraj vobec nie je taky skvely ako sa na prvy pohlad zda, vraj v skutocnosti je to tyran, ktory akukolvek neposlusnost okamzite riadne potresta trestom najvyssim, ktory na cele kralovstvo uplatnuje vlastnicky narok, vsetci ho musia bezpodmienecne posluchat a nikto nesmie mat iny nazor ako on, ze skratka vobec nedopraje aspon trosku slobody... A ze keby bol kralom on, uplne inac by to zariadil, zilo by sa ovela lepsie, bola by ovela vecsia sloboda. Radca Stano vlozil do tejto svojej cinnosti skutocne celu svoju energiu a ked si k tomu este primyslime jeho skutocne vyborne vyrecne schopnosti a dokonalu schopnost presvedcovat [bol by z neho vyborny reklamny agent] tak vysledok na seba nenechal dlho cakat. Podarilo sa mu celu jednu tretinu poddanych presvedcit o tom, ze ich kral je tyran a priklonit ich na svoju stranu.
     Kral Bohuslav vedel, co za plany kuje jeho radca. Tiez vedel, ake katastrofalne dosledky by malo taketo radcovo pocinanie nielen pre sameho radcu, ale aj pre cele kralovstvo. Preto radcovi ako starostlivy otec [ktoremu zalezi na kazdom z jeho poddanych] dohovaral aby to nerobil, ze nema ani potuchy, kam ho to dovedie, odhovaral ho od toho. Ale radca bol strasne tvrdohlavy a jednoducho si nedal a nedal povedat. Radca vo svojej kratkozrakosti mal pred ocami len svoj ciel 'lepsieho kralovstva' a na nic okolo absolutne nebral ohlad a bol rozhodnuty dosiahnut svoj ciel za kazdu cenu.
     Radca Stano samozrejme nikomu nepovedal svoje prave umysly po moci. Ved tym by sa odhalil a bolo by pre neho velmi zle. Kral Bohuslav sa preto ocitol vo velmi nezavideniahodnej situacii. Nemohol zleho radcu hned potrestat, lebo tym by len potvrdil radcovo obvinenie, ze tvrdo tyransky vladne a nepripusti ziadny iny nazor ako svoj. Okamzite verejne odhalenie radcovych planov by nemalo velky vyznam, pretoze poddani doteraz zili v zhode a dovere, nepoznali zlo a jednoducho by plne nedokazali pochopit o co tu vlastne ide a kam to az moze prist.
     Radcovi to vsak este nestacilo. Snaha vyvysit sa nad krala a vlastna pycha, toto odporne zlo nim uz tak presiaklo a opantalo ho, ze nevahal siahnut ani po ovela hroznejsich prostriedkoch. A tak zacal nielen klamat, ale aj kradnut a zabijat. Ale nerobil to priamo on, ale navadzal na to vsetkych tych poddanych, ktori sa nim nechali oklamat. Takto vlastne vina akoze padla nie na neho, ale na tych poddanych. Vdaka svojej inteligencii a uz pomerne bohatym skusenostiam v klamani a oblbovani to dokonca naraficil tak, ze oklamani poddani si mysleli, ze to co robia je spravne a bezchybne ! Vrcholom vsetkeho bolo ked sa radcovi podarilo mnohych presvedcit, ze vlastne ziadny kral neexistuje a oni si naozaj mozu robit co chcu.
     Kral Bohuslav so svojim princom Jozefom videli, co vyvadza ich radca a bolo im z toho veru velmi velmi smutno. A nielen to. Vedeli si aj predstavit, kam by to cele doslo, keby udalosti nechali bezat tak ako doteraz bezali. Preto sa zhodli, ze vaznost situacie sa natolko vyhrotila, ze uz bolo treba konat a to rychlo. Lenze ako ? Zakony kralovstva vyzadovali kazdy priestupok a trestny cin prisne potrestat. Lenze kral vedel, ze poddani ktori klamali, kradli a zabijali boli oklamani radcom Stanom a poriadne ani nevedeli, co vlastne robia. Preto potrestat ich by bolo sice podla zakona spravodlive, ale podla kralovho srdca plneho lasky nie celkom spravne. Ale zase zakony boli neuprosne a kral Bohuslav si nemohol len tak dovolit zakon obist ani ho zmenit, lebo co by to bolo za krala, ktory porusuje zakony, alebo si ich prisposobuje tak ako to jemu samemu vyhovuje ? Stratil by tym vsetku svoju vaznost a autoritu.
     Tymto vsetkym pripravil radca Stano kralovi Bohuslavovi velmi neprijemnu pascu - kral mal na vyber dve moznosti: prva moznost - musel podla zakona zacat trestat, lenze potom by posobil ako kruty vladca, ktory kazdy prejav slobodnej vole tresta, alebo druha moznost - nepotrestat nikoho, lenze tym by kral porusil zakony kralovstva a nemohol by byt uz viacej spravodlivym kralom.


     Mily citatel, skus pred tym, ako budes pokracovat v citani dalej, porozmyslat co by si ty urobil na mieste tohto krala, ako by si postupoval, aby si zo svojho kralovstva vykorenil vsetko to zlo, ktore sa tam nazhromazdilo, pricom vsak aby si nepadol do tejto zakernej radcovej pasce.

     A tak sa princ Jozef vybral medzi oklamanych poddanych, ako keby bol jeden z nich. Vysvetlil im, ze vlastne boli radcom Stanom zakerne oklamani, ze jeho otecko kral Bohuslav v ziadnom pripade nie je taky ako im ho radca opisal. Tiez im povedal, ze by vsetci mohli zit znovu v kralovstve, v ktorom by vladol pokoj, mier a vzajomna dovera. Potom im vysvetlil, ze sice podla zakona by mali byt potrestani, pretoze robili zle, ale ze on je ochotny za nich tento trest podstupit, ak pravdaze budu chciet.
     Reakcie na jeho navrh boli skutocne vseliake. Niektori poddani sa mu priamo vysmiali, ze co si to tu vymysla, ze su to iba rozpravky pre stare mamy. To boli zvecsa prave ti ktori si mysleli ze ziadny kral neexistuje. Ini sa zase neboli ochotni zbavit doterajsieho pohodlneho sposobu zivota - svojej 'slobody' ktoru im radce ponukol. Ale napodiv sa medzi tymito oklamanymi poddanymi nasli aj taki, ktori mu uverili a suhlasili s nim a znova chceli zit v takom kralovstve, ake bolo pred tym, nez radca zacal naplnat svoj podly umysel.
     Tazko-pretazko sa kralovi-otcovi Bohuslavovi pozeralo na to, ako trestali jeho syna-princa Jozefa. Ale obaja vedeli, ze to je jedine mozne riesenie, pri ktorom by nepadli do radcovej pasce. A ked uz raz s tymto planom na zachranu svojho kralovstva zacali, chceli ho dotiahnut do konca.
     Kral Bohuslav nechal teda radcu Stana na pokoji, nepotrestal ho hned, ale dal mu moznost, aby tento radca mohol plne rozvinut svoje podle umysly a aby sa plne ukazalo, ze keby bol kralom on, kam by prislo jeho kralovstvo. Poddani, ktori stale doverovali kralovi Bohuslavovi spolu s tymi, ktori pochopili ze boli oklamani a doveru znovu ziskali postupne zacinali chapat coho vsetkeho je radca schopny. Zacali chapat ze radcova vlada by ich celkom iste priviedla do zahuby - videli ako ti co boli a este stale su radcom oklamani robia zle, kradnu, zabijaju, su sebecki, pysni a pomaly sa s nimi vobec neda zit. Az teraz skutocne videli, ze ich kral Bohuslav nie je taky ako sa im snazil nahovorit radca. Az teraz skutocne plne pochopili, ze ich kral ma rad vsetkych svojich poddanych a urobi vsetko pre to aby mohli tito poddani radostne a stastne zit.
     Vsetci poddani, krori sa pridali na kralovu stranu uz jasne videli a chapali vysledky radcovej "vlady", a tak prisiel cas zasiahnut. Prisiel cas spravit koniec radcovmu "kralovaniu" - radcovi a jeho ludom, ktori nedbali na princov navrh a nechceli sa napravit. Prisiel cas razne povedat "DOST" ! Kral radcu a vsetkych jeho "spojencov" riadne potrestal a vyhnal zo svojho kralovstva. So slzami v ociach sa pozeral za nedobrovolne odchadzajucimi poddanymi, pretoze aj ich mal rad a najradsej by bol aby aj oni zostali s nim. Ale uz sa nedalo nic robit. Tiez aj vsetci poddani ktori sa nedali oklamat radcom spolu s tymi, ktori sa znova rozhodli zostat a zit v kralovstve dobra a lasky plne chapali, ze je to skutocne jediny mozny sposob, ako toto kralovstvo ocistit od vsetkeho zla. A aj napriek tomu, ze kral spravil tento kruty cin, vedeli ze v ziadnom pripade to nie je krutovladca a jednoducho to musel urobit.
     Ked kral dal rozkaz potrestat a vykazat z kralovstva tychto poddanych, ktori sa nenechali dobrovolne presvedcit aky kral vlastne je, mnohi z tychto poddanych sa hned rychlo priklonili na kralovu stranu. Ale uz bolo neskoro. Avsak nerozhodli sa na zaklade vnutorneho presvedcenia a dovery ku kralovi, ale k tomuto rozhodnutiu ich priviedol strach alebo vypocitavost. Preto taketo rozhodnutie nemalo ziadnu cenu. V kralovstve mohli zostat iba ti, ktori sa rozhodli doverovat kralovi na zaklade svojho vlastneho dobrovolneho rozhodnutia, pretoze iba takito ludia mohli zase tvorit kralovstvo, ake bolo na zaciatku.
     A tak kral spolu s princom nadalej mudro a spravodlivo vladli svojmu kralovstvu, poddani im doverovali a mali ich radi. A uz nikoho, ani novo vymenovaneho radcu nikdy nenapadlo aby bol nespokojny s kralovanim krala Bohuslava, pretoze vsetci uz presne vedeli, kam ich to moze doviest a uz nikdy nechceli znovu zazit to, co zazili ked kralovstvo ovladal zly radca Stano. A tiez pochopili, ze kral Bohuslav im chce len a len dobre a preto mudro vladne svojmu kralovstvu, ze neexistuje absolutna sloboda, ktoru im ponukal radca Stano, v ktorej si mozu robit co len chcu, ale ze ked vzajomne spolu ziju, ze skratka je nutne aby dodrziavali iste pravidla. Prisli na to, ze tie zakazy a obmedzenia dane kralom Bohuslavom nie su na obmedzovanie ich osobnej slobody, ale su ako zabradlie na moste, ktore ich obmedzuje akurat v tom, aby nespadli dole.


     Mily citatel, teraz, ked si docital tento pribeh, skus sa tentoraz zamysliet nad tym, co by si urobil, keby si bol prave ty jednym z tych radcom oklamanych poddanych. Svoje rozhodnutie vsak dobre zvaz - volil by si radsej lahsiu cestu rychleho a pohodlneho zivota s absolutnou 'slobodou' (na aky nabadal podly radca), ale so smutnym koncom, alebo by si radsej zvolil doverovat kralovi, cestu sice tazsiu, pomalsiu, ale so stastnym koncom v novom, od zla ocistenom kralovstve.

The koniec.

PS: "Lebo tak miloval kral svoje kralovstvo a poddanych, ze svojho jednorodeneho princa dal, aby nikto, kto mu doveruje, nemusel byt vyhnany ale mohol navzdy stastne zit v kralovstve."