Postavy vystupujuce v tomto pribehu vobec nie su vymyslene a ich akakolvek podobnost s realne zijucimi osobami je cisto zamerna:-))
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedna krajina, ktoru mudro a spravodlivo
spravoval jeden dobry a mily panovnik - jeho velicenstvo kral Bohuslav.
Poddani ho mali velmi radi a doverovali mu. Tento kral mal syna - princa
Jozefa, ktory mu v jeho praci ochotne pomahal a u poddanych bol tiez
oblubeny. V kralovskom palaci zil aj jeden radca, ktoreho meno bolo
Stanislav. Tento Stano bol velmi uceny a mudry, svoje povinnosti si
vykonaval velmi mudro a svedomite a bol preto medzi ludmi tiez oblubeny.
Vsetci ludia v tejto krajine sa mali radi, navzajom si pomahali, skratka
vobec nepoznali co je to zlo.
Raz, jedneho dna si radca Stano pomyslel: "Uz dlhe roky sluzim kralovi,
velmi dobre poznam jeho kralovstvo, a veru by som tomuto kralovstvu vedel
vladnut o nic horsie ako sam kral, a vobec, co KEBY SOM _JA_ BOL KRALOM ?"
Nikto nevie, kde sa v radcovej mysli zrodila takato myslienka, ale
iste je, ze tato mysienka celkom opantala radcovo myslenie. Stanovo
srdce opantala pycha a tuzba po moci a zacal tuzit iba po jedinom - ako
sa kralovi vyrovnat. A tak radca Stano rozmyslal, co a ako spravit aby
mohol vladnut on. Priamo a otvorene krala Bohuslava z tronu zvrhnut
nemohol, lebo to by bolo prilis napadne a tiez aj preto, lebo na to jeho
sily nestacili.
A tak nas mily Stano zvolil inu, tu najpodlejsiu taktiku. Vsade, kde sa
len objavil, krala tajne ohovaral - vraj vobec nie je taky skvely ako sa
na prvy pohlad zda, vraj v skutocnosti je to tyran, ktory akukolvek
neposlusnost okamzite riadne potresta trestom najvyssim, ktory na cele
kralovstvo uplatnuje vlastnicky narok, vsetci ho musia bezpodmienecne
posluchat a nikto nesmie mat iny nazor ako on, ze skratka vobec nedopraje
aspon trosku slobody... A ze keby bol kralom on, uplne inac by to
zariadil, zilo by sa ovela lepsie, bola by ovela vecsia sloboda. Radca
Stano vlozil do tejto svojej cinnosti skutocne celu svoju energiu a ked
si k tomu este primyslime jeho skutocne vyborne vyrecne schopnosti a
dokonalu schopnost presvedcovat [bol by z neho vyborny reklamny agent]
tak vysledok na seba nenechal dlho cakat. Podarilo sa mu celu jednu
tretinu poddanych presvedcit o tom, ze ich kral je tyran a priklonit ich
na svoju stranu.
Kral Bohuslav vedel, co za plany kuje jeho radca. Tiez vedel, ake
katastrofalne dosledky by malo taketo radcovo pocinanie nielen pre sameho
radcu, ale aj pre cele kralovstvo. Preto radcovi ako starostlivy otec
[ktoremu zalezi na kazdom z jeho poddanych] dohovaral aby to nerobil, ze
nema ani potuchy, kam ho to dovedie, odhovaral ho od toho. Ale radca bol
strasne tvrdohlavy a jednoducho si nedal a nedal povedat. Radca vo svojej
kratkozrakosti mal pred ocami len svoj ciel 'lepsieho kralovstva' a na
nic okolo absolutne nebral ohlad a bol rozhodnuty dosiahnut svoj ciel za
kazdu cenu.
Radca Stano samozrejme nikomu nepovedal svoje prave umysly po moci. Ved
tym by sa odhalil a bolo by pre neho velmi zle. Kral Bohuslav sa preto
ocitol vo velmi nezavideniahodnej situacii. Nemohol zleho radcu hned
potrestat, lebo tym by len potvrdil radcovo obvinenie, ze tvrdo tyransky
vladne a nepripusti ziadny iny nazor ako svoj. Okamzite verejne
odhalenie radcovych planov by nemalo velky vyznam, pretoze poddani
doteraz zili v zhode a dovere, nepoznali zlo a jednoducho by plne
nedokazali pochopit o co tu vlastne ide a kam to az moze prist.
Radcovi to vsak este nestacilo. Snaha vyvysit sa nad krala a vlastna
pycha, toto odporne zlo nim uz tak presiaklo a opantalo ho, ze nevahal
siahnut ani po ovela hroznejsich prostriedkoch. A tak zacal nielen
klamat, ale aj kradnut a zabijat. Ale nerobil to priamo on, ale navadzal
na to vsetkych tych poddanych, ktori sa nim nechali oklamat. Takto
vlastne vina akoze padla nie na neho, ale na tych poddanych. Vdaka svojej
inteligencii a uz pomerne bohatym skusenostiam v klamani a oblbovani to
dokonca naraficil tak, ze oklamani poddani si mysleli, ze to co robia je
spravne a bezchybne ! Vrcholom vsetkeho bolo ked sa radcovi podarilo
mnohych presvedcit, ze vlastne ziadny kral neexistuje a oni si naozaj
mozu robit co chcu.
Kral Bohuslav so svojim princom Jozefom videli, co vyvadza ich radca a
bolo im z toho veru velmi velmi smutno. A nielen to. Vedeli si aj
predstavit, kam by to cele doslo, keby udalosti nechali bezat tak ako
doteraz bezali. Preto sa zhodli, ze vaznost situacie sa natolko
vyhrotila, ze uz bolo treba konat a to rychlo. Lenze ako ? Zakony
kralovstva vyzadovali kazdy priestupok a trestny cin prisne potrestat.
Lenze kral vedel, ze poddani ktori klamali, kradli a zabijali boli
oklamani radcom Stanom a poriadne ani nevedeli, co vlastne robia. Preto
potrestat ich by bolo sice podla zakona spravodlive, ale podla kralovho
srdca plneho lasky nie celkom spravne. Ale zase zakony boli neuprosne a
kral Bohuslav si nemohol len tak dovolit zakon obist ani ho zmenit, lebo
co by to bolo za krala, ktory porusuje zakony, alebo si ich prisposobuje
tak ako to jemu samemu vyhovuje ? Stratil by tym vsetku svoju vaznost a
autoritu.
Tymto vsetkym pripravil radca Stano kralovi Bohuslavovi velmi neprijemnu
pascu - kral mal na vyber dve moznosti: prva moznost - musel podla zakona
zacat trestat, lenze potom by posobil ako kruty vladca, ktory kazdy
prejav slobodnej vole tresta, alebo druha moznost - nepotrestat nikoho,
lenze tym by kral porusil zakony kralovstva a nemohol by byt uz viacej
spravodlivym kralom.
A tak sa princ Jozef vybral medzi oklamanych poddanych, ako keby bol
jeden z nich. Vysvetlil im, ze vlastne boli radcom Stanom zakerne
oklamani, ze jeho otecko kral Bohuslav v ziadnom pripade nie je taky ako
im ho radca opisal. Tiez im povedal, ze by vsetci mohli zit znovu v
kralovstve, v ktorom by vladol pokoj, mier a vzajomna dovera. Potom im
vysvetlil, ze sice podla zakona by mali byt potrestani, pretoze robili
zle, ale ze on je ochotny za nich tento trest podstupit, ak pravdaze budu
chciet.
Reakcie na jeho navrh boli skutocne vseliake. Niektori poddani sa mu
priamo vysmiali, ze co si to tu vymysla, ze su to iba rozpravky pre stare
mamy. To boli zvecsa prave ti ktori si mysleli ze ziadny kral
neexistuje. Ini sa zase neboli ochotni zbavit doterajsieho pohodlneho
sposobu zivota - svojej 'slobody' ktoru im radce ponukol. Ale napodiv sa
medzi tymito oklamanymi poddanymi nasli aj taki, ktori mu uverili a
suhlasili s nim a znova chceli zit v takom kralovstve, ake bolo pred tym,
nez radca zacal naplnat svoj podly umysel.
Tazko-pretazko sa kralovi-otcovi Bohuslavovi pozeralo na to, ako trestali
jeho syna-princa Jozefa. Ale obaja vedeli, ze to je jedine mozne
riesenie, pri ktorom by nepadli do radcovej pasce. A ked uz raz s tymto
planom na zachranu svojho kralovstva zacali, chceli ho dotiahnut do
konca.
Kral Bohuslav nechal teda radcu Stana na pokoji, nepotrestal ho hned, ale
dal mu moznost, aby tento radca mohol plne rozvinut svoje podle umysly a
aby sa plne ukazalo, ze keby bol kralom on, kam by prislo jeho
kralovstvo. Poddani, ktori stale doverovali kralovi Bohuslavovi spolu s
tymi, ktori pochopili ze boli oklamani a doveru znovu ziskali postupne
zacinali chapat coho vsetkeho je radca schopny. Zacali chapat ze radcova
vlada by ich celkom iste priviedla do zahuby - videli ako ti co boli a
este stale su radcom oklamani robia zle, kradnu, zabijaju, su sebecki,
pysni a pomaly sa s nimi vobec neda zit. Az teraz skutocne videli, ze ich
kral Bohuslav nie je taky ako sa im snazil nahovorit radca. Az teraz
skutocne plne pochopili, ze ich kral ma rad vsetkych svojich poddanych a
urobi vsetko pre to aby mohli tito poddani radostne a stastne zit.
Vsetci poddani, krori sa pridali na kralovu stranu uz jasne videli a
chapali vysledky radcovej "vlady", a tak prisiel cas zasiahnut. Prisiel
cas spravit koniec radcovmu "kralovaniu" - radcovi a jeho ludom, ktori
nedbali na princov navrh a nechceli sa napravit. Prisiel cas razne
povedat "DOST" ! Kral radcu a vsetkych jeho "spojencov" riadne potrestal
a vyhnal zo svojho kralovstva. So slzami v ociach sa pozeral za
nedobrovolne odchadzajucimi poddanymi, pretoze aj ich mal rad a najradsej
by bol aby aj oni zostali s nim. Ale uz sa nedalo nic robit. Tiez aj
vsetci poddani ktori sa nedali oklamat radcom spolu s tymi, ktori sa
znova rozhodli zostat a zit v kralovstve dobra a lasky plne chapali, ze
je to skutocne jediny mozny sposob, ako toto kralovstvo ocistit od
vsetkeho zla. A aj napriek tomu, ze kral spravil tento kruty cin, vedeli
ze v ziadnom pripade to nie je krutovladca a jednoducho to musel urobit.
Ked kral dal rozkaz potrestat a vykazat z kralovstva tychto poddanych,
ktori sa nenechali dobrovolne presvedcit aky kral vlastne je, mnohi z
tychto poddanych sa hned rychlo priklonili na kralovu stranu. Ale uz
bolo neskoro. Avsak nerozhodli sa na zaklade vnutorneho presvedcenia a
dovery ku kralovi, ale k tomuto rozhodnutiu ich priviedol strach alebo
vypocitavost. Preto taketo rozhodnutie nemalo ziadnu cenu. V kralovstve
mohli zostat iba ti, ktori sa rozhodli doverovat kralovi na zaklade
svojho vlastneho dobrovolneho rozhodnutia, pretoze iba takito ludia mohli
zase tvorit kralovstvo, ake bolo na zaciatku.
A tak kral spolu s princom nadalej mudro a spravodlivo vladli svojmu
kralovstvu, poddani im doverovali a mali ich radi. A uz nikoho, ani novo
vymenovaneho radcu nikdy nenapadlo aby bol nespokojny s kralovanim krala
Bohuslava, pretoze vsetci uz presne vedeli, kam ich to moze doviest a uz
nikdy nechceli znovu zazit to, co zazili ked kralovstvo ovladal zly radca
Stano. A tiez pochopili, ze kral Bohuslav im chce len a len dobre a preto
mudro vladne svojmu kralovstvu, ze neexistuje absolutna sloboda, ktoru im
ponukal radca Stano, v ktorej si mozu robit co len chcu, ale ze ked
vzajomne spolu ziju, ze skratka je nutne aby dodrziavali iste pravidla.
Prisli na to, ze tie zakazy a obmedzenia dane kralom Bohuslavom nie su na
obmedzovanie ich osobnej slobody, ale su ako zabradlie na moste, ktore
ich obmedzuje akurat v tom, aby nespadli dole.
The koniec.
PS: "Lebo tak miloval kral svoje kralovstvo a poddanych, ze svojho jednorodeneho princa dal, aby nikto, kto mu doveruje, nemusel byt vyhnany ale mohol navzdy stastne zit v kralovstve."