Isty Supervizor mal dve deti - dva procesory: Starsieho syna Ziloga a
mladsiu dcerku Motorolu. Jedneho dna dosiel za Supervizorom Zilog i takto
preriekol: "Otecko moj, daj mi uz teraz podiel z dedicstva procesov,
ktory nam mienis raz zanechat." A tak Supervizor rozdelil svoje procesy
medzi obe deti.
Po niekolkych dnoch si Zilog svoje procesy zbalil a pobral sa do sveta.
Az dosiel do krajiny Zbernica. V krajine Zbernica sa mu darilo, nasiel
si vela kamaratov, mal sa dobre, avsak to len dovtedy, pokym neprehyril
vsetky svoje procesy, co mal z domu.
I priatelia ho akosi opustili, ked zistili, ze smrdi grosom. Zrazu
vypukol na Zbernici velky hlad. Nas Zilog nemal ani jediny volt, nemal
takmer co polozit do ust. Siel teda a najal sa do sluzby u isteho
bohateho, ale zato strasne lakomeho gazdu Billa Gatesa. Ten ho poslal na
svoje datove vodice past svoje intely. A tak Zilog sluzil u gazdu.
Pravidelne pasol jeho intely, denne im sypal do valova 3.3 volta, aby
dobre prosperovali.
Zilog sam pritom chradol, chudol, lebo sam trel u gazdu velku biedu. Tak
velmi tuzil aspon jeden voltik intelom z valova ujest, ale nemohol, lebo
gazda bol velmi lakomy, a vobec mu nedoprial.
Napokon sa resetol a povedal si: U mojho otca este aj obycajne logicke
cleny maju voltov nazvys a ja tu umieram od hladu. Vratim sa domov a
poviem otcovi: "Otec, previnil som sa voci nebu aj voci tebe a dobre
viem, ze si nezasluzim, aby si ma este nazyval svojim procesorom. Ale
prijmi ma, prosim, aspon ako logicky clen."
A tak zanechal tazku a namahavu sluzbu u lakomeho gazdu a pobral sa
domov. Otec Supervizor ho zbadal uz z dialky a premknuty sucitom mu
vybehol oproti, objal ho a vybozkaval. "Otec moj," povedal Zilog,
"previnil som sa voci nebu aj voci tebe, nezasluzim si, aby som bol este
tvojim procesorom."
Ale Supervizor rozkazal svojim logickym clenom: "Rychlo prineste
najlepsiu peticu a nasadte mu ju, zarezte akumulator a pripravte hostinu
s co najviac voltami. Taky som stastny, Zilog moj, ze si sa mi o5 vratil.
Ved je to, akoby si bol zamrznuty a znovu ozil." A tak vsetci v pocitaci
oslavovali Zilogov navrat, veselo jedli volty a pili ampere.
Mladsia dcera Motorola sa prave vracala zo siedmeho segmetu pameti a
zacula, ako sa z pocitaca ozyva samplovana hudba a vesely skenovany
tanec. Zavolala si jeden logicky clen a requestla ho, ze coze sa to tu
deje. I logicky clen takto prerecie: "Vratil sa nam tvoj starsi brat
Zilog a otec od radosti, ze sa vratil zivy a zdravy, dal zarezat vykrmeny
akumulator a pripravit slavnostnu hostinu." Motorolou prebehla instrukcia
ziarlivosti a vobec nechcela ist dnu. Otec Supervizor vysiel a prehovaral
ju, ze aby sla, aby sa radovala s nim.
Ale Motorola mu vycitala: "Tolke roky som len pre teba drela, vo vsetkom
ta posluchala, no nikdy si mi nedal ani len ten najmensi register, aby
som si mohla pozvat na hostinu svoje priatelky. A teraz, ked sa vratil
tvoj milacik, ktory vsetko prehyril s lahkymi diodami, dal si zarezat
najtucnejsi register a usporiadal si mu hostinu!"
"Dcerka moja draha", povedal otec Supervizor, "ty si stale so mnou a
vsetky procesy co mam, su aj tvoje. Ale teraz mame dovod sa radovat. Ved
tvoj brat Zilog bol zmrznuty, a ozil, bol strateny, a nasiel sa, bol v
lagu, ale zase sa rozbehol."
The koniec.
PS: Supervizori sa ovela viac potesia jednemu procesoru, ktory si
uvedomi svoje chyby a ktory aktivne pracuje na ich odstraneni, ako nad
devedesiatimi deviatimi procesormi, ktore su bez chyb.
Pre tych, ktori vedia vocogo: Luk 15,11-32.
Index: 960515233322